Dôvody, pre ktoré sa oplatí navštíviť Estónsko (polročný fotosumár)

Autor: Martin Kyseľ | 17.2.2017 o 9:00 | (upravené 19.2.2017 o 17:34) Karma článku: 11,36 | Prečítané:  4613x

Estónsko. Krajina, ktorá mi učarovala. Ľuďmi, zaujímavou históriou, krásnou prírodou a pokojnou atmosférou v mestách i dedinkách. 

Na začiatok musím napísať, že som človek, ktorý si počas cestovania spočiatku skôr ako negatíva krajiny všimne jej pozitíva. Inými slovami, zo začiatku sa snažím vždy nájsť hlavne to pekné a dobré, čo daná destinácia pre človeka ponúka. No mnohokrát sa mi stalo, že postupom času, čím dlhšie som v danej krajine ostal, mi negatíva, ktoré som neskôr objavil, úplne pokazili dojem a nakoniec boli moje pocity z daného miesta viac-menej rozpačité. Určite nie som sám, ktorý by niečo podobné zažil. Preto ma prekvapuje, že aj keď som už vyše polroka v takej pre Slováka pomerne neznámej krajine, akou je Estónsko, doposiaľ u mňa prevláda pozitívne vnímanie tohto malého štátu. Je to možno spôsobené aj tým, že krajiny majú pomerne veľa spoločného, i keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.

Aké sú teda dôvody, pre ktoré sa oplatí cestovať tak ďaleko na sever k Baltskému moru?
 

Nevšedná príroda 

Slovensko je moja domovina a v Európe som zatiaľ nenašiel miesto, ktoré by sa mu prírodou vyrovnalo. Ale Estónsko si moje srdce získava stále viac a viac, a to aj napriek tomu, že hory a doliny, aké sú u nás na každom kroku, tu vôbec nenájdete. Leží tu síce najvyšší vrch Pobaltia - Suur Munamägi, ale s výškou 318 m. n. m. to nie je žiadna sláva, hoci Estónci sú neskutočne hrdí, že práve ich "hora" je tá najvyššia spomedzi všetkých troch pobaltských štátov. Takže čím dokáže zaujať, ak nie horami? Odpoveď je jednoduchá - množstvom jazier, nádherným pobrežím, zvláštnymi ostrovmi a hustými rôznorodými lesmi. Je to také malé Fínsko, prakticky v každej dedinke je nejaké jazero, či už väčšie alebo menšie. Na hraniciach s Ruskom sa zase rozprestiera Čudsko-pskovské jazero, ktoré je piatym najväčším jazerom Európy. Preto sa niet čo čudovať, že rybačka je tu neskutočne populárna (až tak, že aj ja som si už kúpil udicu!). Okrem jazier je Estónsko doslova posiate bažinami a rašeliniskami, cez ktoré je vybudovaná hustá sieť drevených chodníkov pre pešiu turistiku. V lesoch či v močiaroch nie je problém   pri turistike natrafiť na losa alebo inú lesnú zver. Paradoxne ja som losa prvýkrát videl naživo, keď nám prebehol cez cestu a skoro sme ho zrazili. Obrovské splašené zviera! Dopočul som sa, že tiež nie je ničím nezvyklým, že človek v lesoch zahliadne aj vlka, keďže Estónsko je vraj v prvej trojke európskych krajín s najvyšším počtom vlkov na obyvateľa. Mne sa zatiaľ nepošťastilo, ale do lesov zas až tak často nechodím. Kombinácia jazier, resp. močiarov s okolitými hustými lesmi, či už ihličnatými alebo brezovými, dodáva krajine špecifický ráz a získa si srdce každého milovníka prírody. Špecifickú severskú atmosféru dedinkám dodávajú drevom obložené, resp. celodrevené domy a veterné mlyny. Pre mňa to bol pozitívny šok, keď som videl skoro každých desať kilometrov nejaký veterný mlyn. Pre Slováka určite netradičné stavby.

Osobitnú kategóriu tvorí členité pobrežie Baltského mora, kde sa striedajú dlhé piesočnaté pláže so skalnatým pobrežím a útesmi. Na jednom takomto útese nad plážou sa nachádza aj najvyšší vodopád Estónska - Valaste juga. Viac by sa mu však hodil názov "Dúhový vodopád", a to kvôli sfarbeniu okolitej bridlice, cez ktorú si voda vyhĺbila svoju cestu k moru.
K Estónsku patrí aj niekoľko sto ostrovov, pričom najväčšie z nich sú Saaremaa a Hiiumaa. Na niektorých ostrovoch možno v istú časť roku pozorovať uškatce!

 

 


(pozn. fotky v článku sa zdali byť rozmazané, pár fotiek pridávam v osobitnej galérii vždy pod každým odsekom, ale úplne všetky fotky budú až v galérii na konci článku)

Zaujímavá história 

Napriek tomu, že to na prvý pohľad tak nevyzerá, máme s Estónskom pomerne veľa podobných historických čŕt. Malé štáty bohaté na históriu a zaujímavé situácie z dejín. Boje za nezávislosť a samostatnosť. Podobné osudy počas Druhej svetovej vojny a po nej. Významné bitky na svojom území - v Estónsku napríklad bitka na Čudskom jazere v roku 1244 medzi Rádom nemeckých rytierov a a Novgorodčanmi, alebo nemenej významná Bitka na línii Tanneberg v roku 1944. Samozrejme, hradov a zámkov je u nás podstatne viac, to však neznamená, že by po tejto stránke nemalo Estónsko čo ponúknuť, ba práve naopak. Hrady ako Rakvere, Hermannov hrad v Narve, Haapsalu, či pevnosť Kuressaare alebo ruiny katedrály v Tartu sú zaujímavým pohľadom do histórie tejto krajiny. Okrem týchto zachovaných hradov je v krajine aj niekoľko pekných ruín, z ktorých by som špeciálne spomenul ruiny križiackeho hradu Vastseliina alebo  hrad Toolse na brehu mora. A samozrejme, podobne ako u nás, i tu skoro v každej dedine sa nachádza nejaký ten kaštieľ, zámoček či letohrádok. Z hľadiska histórie sú zaujímavé aj ostrovy, ktoré boli dlho pod vplyvom Vikingov, a preto aj kultúrne sa vyvíjali trošku odlišne - nielen najväčší estónsky ostrov Saaremaa, ale zaujímavý je napríklad aj ostrov Osmussaar.
 

 

 

Tallinn

Jedno z najkrajších historických miest Európy. Stredoveká perla Pobaltia. Aj také pomenovania hlavné mesto Estónska neraz dostáva, a treba uznať, že zaslúžene. Mesto o niečo menšie ako Bratislava sa môže pochváliť vskutku krásnym zachovalým historickým jadrom, ktoré je zapísané aj na zozname UNESCO. Pri prechádzkach starými uličkami človek pocíti atmosféru stredoveku. Kostol sv. Olafa s vežou, ktorá bola kedysi najvyššou vežou sveta. Na Radničnom námestí si môže pútnik dopriať poriadnu porciu hustého losieho vývaru s pečivom a kyslými uhorkami vlastnoručne vylovenými palicou z dreveného suda. Hradný vrch Toompea zas ponúka dve výhliadkové terasy, odkiaľ je možné vidieť celé mesto ako na dlani. A ak bude mať človek šťastie, môže nakŕmiť čajku, ktorá tam vraj údajne chodí žobrať jedlo od turistov. Ja som to šťastie mal, ale kávenky som si nechal pre seba  ;) 

Mesto ťaží zo svojej stredovekej vizáže a slávy, no to neznamená, že by zostalo zaseknuté v tom dávnom čase. Naopak, rozvíja sa, no ako je pre Estóncov zvykom, pomalšie, avšak precízne a uvážlivo. Žiadne veľké zbesilé zásahy do štruktúry mesta, ale postupne, krok za krokom a podľa plánu.

Za návštevu určite stojí aj múzeum námorníctva nachádzajúce sa na brehu mora. Človek sa tu dozvie zaujímavé veci z oblasti námorníctva, ale rovnako aj estónskych dejín a čerešničkou na torte je prehliadka ponorky Lembit. Traduje sa, že pri zbierke na jej výstavbu prispel každý jeden Estónec. Až do roku 2011 bola Lembit najstaršou stále slúžiacou ponorkou na svete, dnes ju možno obdivovať v spomínanom Múzeu estónskeho námorníctva. Úprimne, koľkokrát za život sa môže človek poprechádzať vo vnútri bojovej ponorky z čias druhej svetovej vojny? 

 


Estónky a Estónci

Väčšina Slovákov si pravdepodobne predstaví typického obyvateľa Estónska ako blonďáka s modrými očami, s chladným zádumčivým správaním a rozprávajúceho nezrozumiteľnou rečou. Je to len polovičná pravda. Čo sa týka výzoru, priemerní Estónci, alebo radšej Estónky (tie som si všímal viac), sú skôr taký mix ugrofínskeho výzoru s ruským a germánskym. Nájdu sa blondínky s modrými očami, ale aj ryšavky či zelenooké tmavovlásky. V krvi časť Škandinávie a časť Východnej Európy. Na ich charakteristiku by zrejme zapasoval aj text piesne Severanka od Teamu. Estónci zvyknú hovoriť, že majú na svete v priemere najviac fotomodeliek na obyvateľa. Áno, Estónky sú na európsky priemer pekné baby, aspoň čo sa môjho vkusu týka, ale Slovenky sú samozrejme krajšie, to bez debaty. Výzor Estóncov už musia posúdiť ženy ;)
Problémom Estóncov bez ohľadu na pohlavie je to, že sú fakt chladní a rezervovaní, ťažko sa s nimi dať do bližšieho kontaktu. Ale keď už sa raz spriatelíte, sú to jedni z najmilších ľudí Európy. A to aj napriek tomu, že v bežnej reči málokedy používajú slovko "palun" ("prosím"). Zároveň treba dodať, že sú to ľudia neskutočne pokojní, málokedy sa dokážu rozčertiť a máločo ich vie vyviesť z rovnováhy. Emócie prejavujú len zriedka. Každá výrazná emócia vraj stojí telo energiu, tak načo ju míňať na málo podstatné veci?

A teraz trošku k jazyku. Dohovoriť sa v tejto krajine by sa mohlo javiť ako veľký problém, kedže estónčina je fakt "pekelný" jazyk. Zrejme nenaučiteľný (skúšam a trhám si vlasy). Nemajú predložky, ale zato majú štrnásť pádov, tri obdoby slovesa "môcť" a nerozlišujú ženský a mužský rod. A ako bonus hlásky "õ" a "ö", ktoré Slovák asi nikdy nevysloví správne... Vďakabohu, že mladá generácia má angličtinu na vysokej úrovni. So staršími zas nie je problém rozprávať sa po rusky či nemecky. A s etnickým ruským obyvateľstvom samozrejme po rusky. 
Tu treba nutne upozorniť, že človek musí byť maximálne ostražitý v rozhovoroch politického charakteru. Hlavne večerné posedenia pri poháriku môžu byť v tomto smere zradné a je nutné si dávať pozor na jazyk. "Echt" Estónec je veľký patriot, ktorý miluje svoju vlasť a nemusí mať pochopenie pre debaty o "utláčanej" ruskej menšine. To je dané historickými udalosťami. Rovnako tak Rus z Narvy či z Tartu pravdepodobne nebude akceptovať výčitky, prečo sa ruská menšina ani nesnaží asimilovať a učiť sa estónsky jazyk. Veď je Rus, tak načo, veď vie po rusky. Najlepšie je sa politickým témam úplne vyhnúť, ak sa človek nechce namočiť do problému, z ktorého nemusí byť ľahké vykľučkovať.

 

Tradície

Taktiež je nutné spomenúť dve tradičné veci, ktoré Estónci milujú - saunu (tú milujú snáď všetci do jedného) a rybačku (väčšina). O rybačke som sa už zmienil na začiatku článku. O tom, že je rybárčenie v Estónsku ozaj obľúbené, svedčia nielen rybári na brehu každej vodnej plochy, ale aj viaceré festivaly, na ktorých sa hromadne chytajú ryby. Najznámejší je asi Kalafest, kde sa v zime na zamrznutom jazere Viljandi zídu ľudia zo širokého okolia, vyvŕtajú do ľadu diery a potom celý deň chytajú malé ostrieže. Vidieť to naživo musí byť zážitok, mne sa to nepodarilo, keďže som bol chorý.
Čo sa týka saunovania, to je národná tradícia, podobne ako v škandinávskych krajinách, hlavne Fínsku. Saunu má doma zrejme každá estónska rodina. Jeden starší pán mi raz povedal, že kedysi, ak muž chcel požiadať dievčinu o ruku, musel najprv sám postaviť saunu, aby jej dokázal, že je zručný a bude vedieť postaviť dom pre rodinu a svojimi rukami ju uživiť. Zaujímavé, ale asi to vysvetľuje, prečo sú tu sauny tak  rozšírené. Ak Vás teda niekedy pozvú do sauny, nemali by ste pozvanie odmietnuť, mohli by si to totiž vysvetliť ako urážku. Urážku ťažko odpustiteľnú. Do sauny sa chodí nielen vysaunovať, ale aj podebatovať s priateľmi, tradične sa so sebou berie aj tzv. saunové pivo - sauna õlu.

 

 

Mrazivá estónska zima

Isteže, keď zaúraduje Perinbaba u nás, slovenskej zime v našej prekrásnej prírode sa nevyrovná nič. Avšak zima v Estónsku je z môjho pohľadu iná. Kombinuje škandinávsku zimu, ruskú zimu a aj "suchú" zimu bez snehu. Na striedačku. Každý týždeň iné prekvapenie. Keď napadne sneh, tak nie desať centimetrov, ale štyridsať a viac, aby si človek mohol to odhadzovanie naplno užiť. Iné dni  nesneží, ale príde mráz -20°C a krajina vyzerá ako z Mrázika, všetko je nádherne biele (čo by bolo skvelé, keby ti pri pohľade na toľkú bielobu neodchádzal zrak a nemrzlo ti aj vnútro nosa). A keď ďalšie dni vykukne slnko, čo sa až tak často nestáva, tak večer pri západe môže človek pozorovať prekrásne farby horizontu, akoby nebo horelo na červeno alebo na ružovo. Takže si to zopakujme - veľa snehu, veľká zima, inovať na stromoch a večerný pestrofarebný horizont. Jednoducho krása.

 

Estónske špeciality aj "špeciality"

Kohuke. Kohupiima pasta. Jäätis. Juustusnäkk. Štyri mliečne výrobky, ktoré treba bezpodmienečne ochutnať. Kohuke - tvarohová tyčinka v čokoláde s množstvom príchutí, stojí cca 20 centov a človek sa stane po týždni konzumácie závislý. Odskúšané. Kohupiima pasta alebo kreem - jemný tvarohový krém skvelej chute, ktorého som už skonzumoval asi niekoľko ton (osobne si dovolím tvrdiť, že niekde v estónsku žije kravka, ktorá produkuje mlieko na mliečne výrobky špeciálne pre mňa). Jäätis - litrová zmrzlina v "črievku" v bezkonkurenčnej cene jedno euro, treba ešte niečo viac dodať? Juustusnäkk - ochutené kocky syra, skvelé ku filmu, ak si človek nemusí strážiť kalórie.
Kama - hrubo zomletá zmes múk, zmiešava sa s jogurtom, nechá postáť, ochutí podľa gusta a na raňajky je to skvelé jedlo, plné vitamínov a iných pre telo užitočných látok.
A aby som nezabudol, i keď sa nejedná o nič netradičné, ale je to zaujímavé - snáď všetky jedlá dochucujú smotanou. Nežartujem. A používajú často kôpor, tak často, že už som si aj ja kúpil semienka, že si na jar zasadím medzi bylinky na okne v kuchyni. A to kôpor vôbec nemám rád ;)

 

Prejdime k nápojom. Vana Tallinn - bylinný likér sladkastej chuti vyrábaný podľa starodávnej receptúry. Samozrejme, máme likériky aj na Slovensku, ale ak raz ochutnáte Vana Tallinn, zamilujete si ho. Navyše, 50% dokáže v zime kvalitne zahriať telo. Kännu Kukk - opäť likér, sladší ako Vana Tallinn, taktiež podľa tradičnej receptúry, špeciálny vďaka cukrovým kryštálom, ktoré sa unikátne tvoria na dne fľaše. Kvass - fermentovaný máloalkoholický nápoj, tradičný tak v Rusku, Ukrajine ako aj v celom Pobaltí. V Estónsku ho nazývaju kali a je skvelý v lete na uhasenie smädu. Ale príliš veľa by som ho neodporúčal piť, predsa len je to "žívé" pivo... Keď sme pri tom pive, najpropagovanejšou značkou je svetlé pivo Saku, ale častá je aj značka Le Coq, ale žeby to boli nejaké extra chutné pivá, tak to nie, skôr taký bežný priemer. Čo ma ale prekvapilo, je cena - v obchode okolo eura, v bare tri a viac. Takže pivný večer v bare môže pekne vyprázdniť peňaženku.

 

 

Na záver pár netradičných pochúťok:
Sušené ryby rôznych druhov a tvarov - niektoré sú vynikajúce, niektoré naopak strašné... Je len jediná možnosť, ako si nájsť to svoje, a to skúšaním. Ak je ryba horká, je nekvalitne vyčistená.
"Fejkový" kaviár - za pár eur (od 1 do 3,50) si môžte dopriať falošný pocit luxusu.
Verivorst - krvavničky... Estónci to zjavne obľubujú, ponuka v obchode je značná. Zvyknú to narezať na tenučké krúžky a opiecť. N
iekto to môže považovať za delikatesu, ale ja teda nie. Skúsil som raz, ďakujem, stačilo. Niežeby to bolo úplne zlé, to nemôžem povedať, ale stále vo mne akosi rezonovala taká "pachuť", že je to vlastne vyzrážaná krv. Ale treba skúsiť.
Klobáska z losieho mäsa - to už áno! Jeden z najlepších typov klobás, aké som kedy jedol. A nestojí až tak veľa, čo je ďalšie plus.

Cesnaková a cibuľová čokoláda - už ste niekedy jedli čokoládu, v ktorej sú tekvicové semienka, cesnak, cibuľa, lišajníky či ihličie? Že nie? Žiadny problém, v obchode sa dá kúpiť aj takáto "cukrovinka", no nie je to lacný špás - štyri eurá kus. A výsledok? Očakávateľný. Ale poznám dvoch ľudí, ktorí to zjedli, ako keby nebolo lepšej čokolády. Vraj im to pripomínalo Vianoce a oblátku s medom v kombinácii so strúčikom cesnaku...
 

 

Lišajníky s čokoládouLišajníky s čokoládou (chocolala.ee)



Estónska vlajka

Len stručne na záver - všimli ste si, že vlajka Estónska je vlastne zobrazenie ich krajiny - biely sneh, čierny les a modrá obloha? 


Poznámka na záver: Článok som sa snažil napísať hlavne o dojmoch a pocitoch, ktorá zatiaľ táto severská krajina vo mne zanechala po prvom polroku môjho pobytu. Celkové dojmy a čo najobjektívnejšie hodnotenie krajiny napíšem (snáď) v septembri 2017 ;)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Laššáková: Kiskov výber ma prekvapil, nečakala som to

Poslankyňa za Smer Jana Laššáková tvrdí, že Maďarič na sneme strany hovoril čiastočne aj z jej srdca.


Už ste čítali?