Čo vidieť v Pobaltí III. - Dojmy a fotky z potuliek po Rige

Autor: Martin Kyseľ | 12.12.2016 o 8:00 | (upravené 12.12.2016 o 12:57) Karma článku: 3,20 | Prečítané:  546x

V Rige som už raz bol, pred rokom na jar, ale chcel som zažiť aj predvianočnú atmosféru tejto pobaltskej metropoly, a tiež sa v pokoji poprechádzať jej nočnými uličkami. Článok bude kúsok dlhší, ale Riga si to rozhodne zaslúži.

Na začiatok, pre lepšie spoznanie Rigy, je nevyhnutné naštudovať si aspoň niečo málo z jej histórie. Nebudem to tu rozpisovať, nato by bol potrebný osobitný článok, stačí len povedať, že Riga sa môže pýšiť bohatou históriou a významným miestom v dejinách. Hlavne v časoch, keď sa stala členom Hanzy, nastal výrazný ekonomický rozmach mesta a jeho okolia. Od toho času sa stala Riga centrom Pobaltia a jedným z najvýznamnejších miest celej severnej Európy.

Pri oboch mojich doterajších návštevách som svoje spoznávanie mesta začínal na autobusovej stanici. V porovnaní s tou bratislavskou má prekvapivo u mňa navrch tá bratislavská, aj keď len o trošku, keďže je väčšia a nástupištia sú zakryté. Prvý (a asi aj posledný) plusový bodík pre naše hlavné mesto v porovnaní s lotyšskou metropolou. Na druhej strane, lotyšská autobuska ponúka všetko, čo cestovateľ potrebuje - čistá čakáreň, free wifi, infocentrum atď. Asi päť minút chôdze od autobusky sa nachádza železničná stanica, a ako som už písal v predchádzajúcom článku, tu v porovnaní dominuje rižská stanica - je veľká, čistá, s väčším priestranstvom pred ňou, navyše je prepojená s nákupným strediskom, ktoré je otvorené do desiatej večer.

Hneď vedľa autobusky sa v bývalých Zeppelin hangároch, ktoré boli domovom pre rovnomenné vzducholode, nachádza Rižská tržnica. Ak ste typ cestovateľa, ktorý nie ej len turista, ale rád nasáva atmosféru mesta aj inak ako klasickými prehliadkami mesta, trh je to pravé miesto pre Vás. Predtým, ako sa človek pustí do spoznávania tohto mikrosveta a mixu vôní, chutí a všakovakých predmetov, je dobré odložiť si peňaženku na bezpečné miesto, vraj tu prekvitá vreckárska zlodejina. Mne sa našťastie pri oboch návštevách vyhla. Na tržnici môže nájsť človek naozaj čokoľvek - od vlnených šálov, svetrov a ponožiek, alkoholu a kvassu, cez oddelenie s rybami a kaviárom, oddelenie so zeleninou a koreninami až po stánky s ázijským či ruským tovarom. Klasický suvenír z Rigy - miestny alkohol Riga Black Balsam - sa tu dá nájsť aj za 5 eur za polliter, čo je asi najlepšia cena v meste (lepšiu som nikde nevidel). Odporúčam tiež kúpiť na koštovku aj nejaké ryby, sú fakt chutné a lacné. A samozrejme marlenka za 30 centov ako bonus k tomu.

Vedľa tržnice, pri rieke Daugava, stojí niekdajšia štvrť "robotníkov" s typickou manufaktúrnou architektúrou. Dnes sú budovy vďaka príspevkom z rôznych fondov opravené a slúžia ako kaviarne, galérie resp. iné priestory. Bol som tam len na otočku, viac povedať neviem, ale idea rekonštrukcie stavieb, ktoré sa v súčasnosti skôr demolujú ako opravujú, stojí za povšimnutie.

Z autobusovej stanice, resp. tržnice do srdca Rigy je to po vlastných okolo desať minút, a už po niekoľkých metroch sa človek ocitne v typických uličkách starého mesta. Historické centrum je takmer celé zrekonštruované a oprávnene je zapísané v UNESCO. Mňa najviac fascinovali typické niekoľkoposchodové gildové resp. hanzové domy so špicatou strechou. Starých úzkych uličiek je v centre požehnane, ja som sa túlal hlavne v tých menej frekventovaných, v ktorých sa dajú nájsť romantické starobylé domy a zákutia, navyše bez zbytočného ruchu okolo. A samozrejme, aj lokálne krčmy bez turistov, ale naopak plné domácich. Jednu takú som objavil čisto náhodou - keď som popri nej prechádzal mladý chalan sa ma spýtal, či nemám euro, že si chce vypiť, lebo ho nechala frajerka a on ani nemá za čo piť, lebo jej kúpil na udobrenie darček, ona darček vzala a on je bez peňazí. Či už si to vymyslel alebo nie, to neviem, ale na pivo som ho pozval. Aspoň mi porozprával zaujímavosti o Rige ;)

 

V srdci Rigy sa nachádzajú tri pamiatky, ktoré sú povinnou jazdou pre každého návštevníka. Najprv sa turista zastaví pri rímskokatolíckom Chráme sv. Petra (Pēterbaznīca), ktorého veža so 123 metrami je jednou z najvyšších kostolných veží v Pobaltí. Od svojho postavenia veža roku 1690 bola niekoľkokrát zničená, naposledy v roku 1941 počas nemeckého náletu. Tento nálet možno považovať ako vyplnenie "proroctva" - podľa miestnej legendy po rekonštrukcii veže z roku 1746 staviteľ zhodil z veže pohár vína, ktorý dopil a na koľko črepov sa mal pohár rozbiť, toľko storočí mala veža vydržať. Pohár však padol do stohu slamy a rozbil sa len na dve časti... V súčasnosti sa dá za poplatok dostať hore na vežu, odkiaľ je skvelý panoramatický výhľad na celú Rigu, najmä jej historické centrum. Interiér kostola je klasicky pobaltsky strohý, ale pre mňa o to pôvabnejší, keďže prezdobenosť vyslovene nemám rád.

 

 

 

Neďaleko od Chrámu sv. Petra sa nachádza malé námestie, na ktorom možno nájsť ikonickú stavbu celej Rigy - Dom Čiernohlavcov (Melngalvju nams). To je presne ten dvojdom, ktorý Vám vyhodí vyhľadávač, keď doň zadáte slovo "Riga". Dom bol postavený pre Bratstvo Čiernohlavcov - pre slobodných kupcov nemeckého pôvodu, ktorí na znak, že sú slobodní, nosili čierne pokrývky hlavy. V Pobaltí možno nájsť ešte jeden pomerne známy Dom Čiernohlavcov, a to v Tallinne, ale ten rižský je väčší a aj viac zdobený. Bratstvo, ktoré vzniklo v Hamburgu, bolo aktívne v celom Pobaltí, preto je možné "jeho" stavby nájsť aj v iných mestách v Estónsku, ako napr. v Tartu či Pärnu.
Dom Čiernohlavcov bol zničený počas nemeckého bombardovania v roku 1941, skaza bola dokonaná v roku 1948, keď zvyšky stavby zrovnali so zemou Sovieti. Vďakabohu medzi rokmi 1995 a 2000 sa podarilo nazbierať dostatok financií a túto krásnu stavbu nanovo postaviť, a dnes je oprávnene pýchou celej Rigy. Snáď neexistuje magnetka či pohľadnica, na ktorej by sa Dom Čiernohlavcov nenachádzal (to som prehnal, ale je pravda, že spolu s Rižskou katedrálou je to hlavné lákadlo na návštevu Rigy).

 

Na priestranstve pred Domom Čiernohlavcov sa môže návštevník rozhodnúť, kam povedú jeho ďalšie kroky - či k Rižškému dómu, alebo popri rieke Daugava, či na jej druhú stranu. Moje smerovali ku katedrále. Rižská protestantská katedrála (Rīgas Doms) je najväčšou kresťanskou stavbou v Pobaltí, a treba uznať, že je naozaj obrovská. V porovnaní s gotickými katedrálmi vo Francúzsku či Nemecku určite nevyhrá prvú miesto za architektúru a stavebné ornamenty, avšak je majstrovskou ukážkou románskej a ranogotickej architektúry krajín pri Baltskom mori. Jedným zo symbolov Rigy je železný kohút na špičke veže, ktorý podľa legendy má ochraňovať chrám a mesto pred zlými duchmi a tragédiami. Zaujímavé prepojenie kresťanstva a pohanstva. Interiér katedrály ma úprimne povedané akosi nenadchol... Za zmienku však stojí, že počas adventu sa v chráme pravidelne konávajú vianočné koncerty. Mal som v pláne jeden sobotný koncert navštíviť, ale zaspal som a nestihol som ho. Moja špecialita.

S Rižskou katedrálou sa spája ešte jedna zaujímavosť -  v roku 1524, po prijatí reformácie, sa v meste rozmohlo hnutie ikonoborcov (ikonoklazmus), ktorí v roku 1524 vzali sochu Panny Márie z katedrály a vyhlásili ju za čarodejnicu, a ako dôkaz pri procese hodili sochu do rieky Daugava. Socha plávala, nepotopila sa, čiže "Boží súd" ukázal pravdu - socha bola dielom diabla, lebo ju ani Boh nechcel k sebe prijať. Následne sochu "upálili". História vie byť poriadne zvláštna...

 

Ak navštívite Rigu v adventnom čase, na vianočných trhoch môžte kúpiť celkom zaujímavé tradičné suveníry. Samozrejme, najlacnejšie nebudú, ale s domácimi sa dá zjednávať. Ja som tak kúpil aj druhý šál - vyjednávanie však nezačínajte s tým, že v inom stánku to majú lacnejšie, lebo to je nepravdepodobné, napríklad predajcov vlnených výrobkov je tam vyše dvadsať, ale ceny za šál majú všetci rovnaké. Tak som to skúsil s tým, že potrebujem jeden konkrétny vzor. Nemali, ale aby som nenakupoval inde, ponúkli 20% zľavu. Dobrá dohoda.

Neďaleko od katedrály sa nachádza trojica domov, ktoré boli postavené v troch rozličných storočiach v troch odlišných architektonických štýloch. Miestny im dali prezývku Traja bratia (Trīs brāļi). Na náprotivnej ulici sa nachádza vchod do Katedrály sv. Jakuba (Jēkaba baznīca). Opäť klasická tehlová katedrála s typicky vysokou vežou. Počas mojej zimnej návštevy som mal šťastie, akurát tam nacvičoval zbor koncert, a keďže som bol poriadne uzimený a premoknutý kvôli dažďu so snehom, hodinku som si posedel a započúval sa do melódii. Súkromný koncert zadarmo pre premočeného pútnika.

 

Ďalšou stavbou, ktorá rozhodne stojí za návštevu, je pravoslávny Chrám Kristovho narodenia, nachádzajúci sa kúsok od starého centra Rigy. Katedrála, postavená medzi rokmi 1876 - 1883 v novo-byzantskom architektonickom štýle, je jednou z najväčších ortodoxných katedrál v Severnej Európe. Babušky pri chráme, ktoré zaujímalo odkiaľ som a boli veľmi zhovorčivé, mi povedali, že kupola je pokrytá pravým zlatom. Ťažko tomu veriť, keďže je naozaj mohutná...

Riga je okrem iného preslávená tiež secesnou a Jugendstil architektúrou. Nie som veľký znalec a ani obdivovateľ tohto architektonického slohu, preto som sa touto štvrťou príliš netúlal, viacmenej som len naslepo zamieril k budovám, ktoré sa zdali zaujímavé, a zbežne túto štvrť prebehol. S odborným sprievodcom to môže byť zaujímavejšie, ale mne postačila aj toto malé nahliadnutie do rižskej secesie. Pri fotení jednej z budov som si nedal pozor a nevšimol, že ide o ruskú ambasádu. Skúste hádať, koľko sekúnd trvalo, kým dobehla ochranka a chcela mi preveriť foťák :D Ale nakoniec to boli fajn chlapíci, jeden z nich si ale robil srandu, že teraz mi už víza do Ruska neudelia. Teda, dúfam, že len žartoval.

 

 

Poobedie som zakončil v neznámom, no zaujímavom parku, ktorému dominovali tri červené stoličky upevnené na červených vlajkových žrdiach. Ak budete niekto vedieť, čo to má symbolizovať, rád túto informáciu uvítam! Po zotmení opäť nastal čas na blúdenie historickými uličkami. V Rige môžte zažiť naozaj čokoľvek - napríklad chlapíka hrajúceho na akordeón v zastrčenej uličke, ktorého publikom boli len čajky. 

 

Svoj trojdňový trip som zakončil podľa svojich predstáv - konečne sa mi podarilo dostať aj na druhú stranu rieky. Vietor na brehu a moste opäť ako z katastrofického filmu, ale ten výhľad na vysvietené historické jadro na brehu mohutnej Daugavy stál naozaj zato.

 

 

 Riga je naozaj úžasné a krásne mesto, no na jej návštevu rozhodne dva či tri dni nestačia. Treba zažiť jej atmosféru, poprechádzať sa jej malebnými historickými uličkami, vypiť si s domácimi pohárik Riga Balsamu, na tržnici si od domácich kúpiť nejakú špeciálnu rybu či kaviár, a ak vyjde čas, pozrieť si naživo zápas Dinama Riga. A aby som nezabudol, Lotyši sú veľkí patrioti, preto nech Vás neprekvapí, ak budete vidieť vlajky na každom druhom dome, resp. lotyšské stuhy či odznaky na bundách a kabátoch. Stužku si môžte kúpiť v supermarkete pri pokladni a zapadnúť tak do davu. Aspoň sa vyhnete neželanej pozornosti ľudí, ktorí si radi zvyknú práve turistov vybrať ako vhodný objekt na okradnutie ;) A úplne posledná rada - nenechávajte si nákup Riga Balsamu na poslednú chvíľu, aby ste nedopadli ako ja - po desiatej večer Vám už alkohol vo fľaši nepredajú v supermarkete ani suveníroch!

Na záver prikladám galériu s viacerými fotkami, aj tými, ktoré sa priamo do článku nezmestili. Z každého rožku trošku ako malá ochutnávka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.

EKONOMIKA

Davos: Euro stroskotalo a svet sa dramaticky zmenil

Svetové ekonomické fórum sa nieslo v znamení Trumpa.


Už ste čítali?