Na skok do Transylvánie IV. - Sibiu - stredovek a štipka Byzancie

Autor: Martin Kyseľ | 28.7.2016 o 14:00 | Karma článku: 4,02 | Prečítané:  1079x

Pred návštevou mesta Sibiu, ktoré som pôvodne pokladal za mestečko o veľkosti Levoče, som mal veľké očakávania, keďže mestá so stredovekým rázom vyslovene zbožňujem.

Po jeden a pol hodinovej ceste busom, v ktorom sme ako zahraniční cestovatelia mali vyhradené špeciálne miesta hneď vpredu (s exkluzívnym výhľadom na cestu), sa ma zmocnili zvláštne obavy, prameniace z mojich veľkých očakávaní od návštevy práve tohto mesta. "Čo ak toto mesto bude úplne hrozné a my tu zabijeme deň zbytočne?" Ako sa neskôr ukázalo, boli moje obavy úplne bezpredmetné.

Už po niekoľkých minútach chôdze smerom do centra mesta sme začali míňať historické budovy. To bola pre mňa veľmi dobrá správa, tajne som dúfal, že väčšina historického jadra bude zachovaná v pôvodnom stave. Popri menšom kostolíku sme sa dlhšou ulicou dostali priamo na roh Veľkého námestia - Piata Mare, a toto námestie si svoje pomenovanie právom zaslúži, pretože je fakt veľké. 

Sibiu, resp . Hermannstadt, je mesto ležiace približne 170 km juhovýchodne od Kluž a 70 km od našej poslednej zastávky - pevnosti v Alba Iulia. Sibiu som sprvoti pokladal za malé mestečko, čo sa ukázalo ako pekný nezmysel, keďže mesto má v súčasnosti 160-tisíc obyvateľov. Bolo založené nemeckými usadlíkmi - kolonistami, ktorí sem prišli v priebehu 12. storočia na pozvanie panovníka. Postupom času, hlavne kvôli svojej výhodnej polohe na obchodnej trase medzi Transylvániou a Valašskom, sa mesto stalo jedným z najvýznamnejších miest v krajine. Taktiež bolo naďalej centrom Transylvánskych Sasov (označenie pre potomkov nemeckých kolonistov, ktorí žili na území Sedmohradska), preto sa pre mesto zaužívalo jeho nemecké meno - Hermannstadt. V storočí mesto prežilo obliehanie Turkami, a následne sa mešťania rozhodli prebudovať a zdokonaliť obranný systém - tak vznikol okolo mesta prstenec dvojitých mohutných hradieb s 39 obrannými vežami. V tomto období tiež v meste pokračoval čulý obchodný ruch a kultúrny rozvoj, mešťania vo veľkom prestavovali svoje meštianske domy. Značná časť opevnenia aj pôvodných meštianskych domov sa našťastie zachovala dodnes, a mesto si tak zachovalo svoju starodávnu atmosféru.

Keďže začínalo pršať, rozhodli sme sa zariadiť si naše ubytovanie a nechať si tam veci. Ubytovacie prekvapenie - pani, "ubytovateľka" hovorila skvele po anglicky a bola asi tým najmilším človekom v celom Sedmohradsku - vysvetlila nám, čo kde v meste možno vidieť, ako sa tam dostať, kde sú aké vychytané miestne reštaurácie, dala nám aj vytlačenú mapku mesta, povedala nám, čomu sa v meste vyhnúť, a pridala aj za hrsť úsmevu. Ubytovala nás vo svojom apartmáne - v menšej, moderne zariadenej izbe, ktorá mala všetko, čo priemerný turista potrebuje (aj varič a TV s hudobným kanálom, kde šli dookola rumunské kolotočárskej hitovky, to ako bonus), opäť pridala kopec úsmevu, poďakovala, že sme si vybrali práve jej apartmán a s úsmevom odišla. Takto sa robí biznis s ubytovaním! Zložili sme si ruksaky a nadopovaní pozitívnou energiou sme sa vybrali preskúmať mesto.

Naše prvé kroky viedli uličkami pomedzi staré historické budovy, ktoré mi pripomínali Banskú Štiavnicu spred 15 rokov, keď bola ešte neopravovaná, k veľkému evanjelickému kostolu (nemecky "Stadtpfarrkirche").

Kostol (ale kvôli jeho veľkosti by sa viac hodilo pomenovanie katedrála) bol postavený v priebehu 15-teho až 17-teho storočia, kedy sa mesto ako centrum Transylvánskych Sasov priklonilo k reformácii a protestantizmu. Kostol bol neskôr ešte dostavovaný a dnes je najväčšou historickou stavbou mesta, a jeho vežu je vidieť pri príchode do Sibiu už zdiaľky. Vnútro kostola je pomerne strohé (čo je typické pre evanjelickú cirkev) no napriek tomu na stenách možno nájsť bohaté (asi) epitafy, a vpredu, vedľa stredovekého oltáru aj vzácnu fresku od Johannesa von Rosenau z roku 1445. Ak si človek priplatí 2 Lei, môže si vyšlapať hore do kostolnej veže, odkiaľ je naozaj skvelý výhľad z vtáčej perspektívy na celú historickú časť mesta. Drevené schody upevnené len na štyroch klincoch vo výške niekoľko metrov síce nevzbudzujú úplnú dôveru, ale treba prekonať počiatočný strach a ten výhľad zvrchu je parádnou odmenou (pozn. ak by zvony vo veži zazvonili v momente, keď som prechádzal okolo nich... no našli by zo mňa len retiazku dole pod schodmi).

Po evanjelickom kostole sme sa prešli po dolnom Malom námestí pri historickej radnici, prešli sme cez hlavné námestie, ktorému dominuje bývalý jezuitský kostol, množstvo zreštaurovaných meštianskych domov a palác Brukenthal, ktorý je jednou z najdokonalejších ukážok barokovej architektúry v Rumunsku. V celom meste, napriek letnému daždu vo vzduchu, bolo mnoho ľudí, a tak sme sa rozhodli vychutnať si túto atmosféru letného večera spolu s nimi. Dlhá ulica Strada Nicolae Balsescu je pravdepodobne rajom zmrzlinárov - ak tu nepredávali zmrzlinu aspoň na 20 miestach, tak potom ani na jednom. A aké príchute! Keď už som bol rozhodnutý pre príchuť višní v čokoláde (po asi 10 minútovom starostlivom vyberaní), zbadal som príchuť Raffaello, a v ten moment, ako som ako malý chlapec vykríkol "No! Raffaello!", som sa stal posadnutý touto príchuťou (a tiež obeťou úprimného smiechu mladej zmrzlinárky). Za v prepočte 0,70 EUR kopec ako Gerlach... Toto je možné asi len v Rumunsku (za túto reklamu som od združenia rumunských zmrzlinárov nedostal ani Lei!).

Po ulici Strada Nicolae Balsescu a cez nejaké iné, zrejme najužšie uličky na svete, sme sa dostali k ortodoxnej Katedrále Svätej Trojice. Zvonku nenápadná stavba, zvnútra opäť kúsok Byzancie. Pre mňa čistý Carihrad. Netreba sa ale priveľmi čudovať, keďže katedrálu postavili po vzore konštantínopolského chrámu Hagia Sofia (dnes mešita v Istanbule). Tak pestrofarebne pomaľovanú katedrálu som doteraz vážne nevidel! Vnútri len zopár ľudí a pokoj. To je presne to slovo, ktoré stačí na popísanie atmosféry - pokoj. Sedel som na podlahe v tureckom sede a len si užíval tú atmosféru... A potom odrazu bum a prišli turisti. A bolo po pokoji aj atmosfére. 

Ďalším bodom programu v spoznávaní Sibiu bolo spontánne túlanie sa uličkami mesta. Tak sme sa túlali pomedzi všetky tie staré domčeky, niektoré zrekonštruované, niektoré len ošarpané, iné pomerne chátrajúce... až sme sa dostali k mestskému opevneniu. Treba pochváliť predstaviteľov mesta za naozaj dobre využitý priestor okolo hradieb, kde v súčasnosti možno nájsť pekný park s množstvom lavičiek na posedenie pod korunami stromov a detských preliezok. Ako je možné, že v Rumunsku tieto lavičky a preliezky sú čisté, nepolámané a neposprejované a u nás nie? Asi naozaj paranormálna Transylvánia...

Čo povedať na záver k mestu Sibiu? Asi len toľko, že rozhodne splnilo moje dosť vysoké očakávania a nemalo by chýbať v žiadnom pláne cestovateľa, ktorý ide spoznávať Sedmohradsko! 

(pokračovanie v ďalšom článku)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?