Na skok do Transylvánie III. - Alba Iulia a citadela Alba Carolina

Autor: Martin Kyseľ | 26.7.2016 o 18:00 | Karma článku: 10,71 | Prečítané:  4027x

Cesta do mesta Alba Iulia, podobne ako cesta predtým do Hunedoara, bola opäť plná prekvapení, ktoré nás už ale nemohli prekvapiť. Konské povozy na ceste, túlavé psy za dedinami a Cigánky v pestrofarebnom šate.

Proste klasika. Netrvá dlho a človek si na tento rumunský kolorit bezproblémov zvykne. Ubytovanie v meste Alba Iulia prekvapilo. Zvonku to vyzeralo tak, že to bude naša posledná štácia, no po otvorení izby sme ostali veľmi milo prekvapení - novučičké moderné zariadenie, čisto a krásna kúpeľňa - na 3* penzión čistý luxus. Ráno, po prechode z nášho sídliska do historického centra - do pevnosti Alba Iulia, resp. Alba Carolina - sme si opäť všimli množstvo netradičných panelákov. Väčšinu z týchto avantgardných stavieb nechal postaviť socialistický vodca Ceausescu v rámci procesu systematizácie a modernizácie Rumunska. Žiaľ, na úkor samotných Rumunov, ktorým tieto megalomanské plány ich vodcu privodili len chudobu a hlad. Ceausescu totiž svoje smelé plány moderného Rumunska zrealizoval za peniaze požičané od západných mocností, a krajine tak vznikol gigantický dlh, z ktorého sa spamätáva doteraz...

V zajatí socialistických budov možno ale nájsť architektonický a historický poklad - citadelu, resp. pevnosť Alba Carolina. Toto majstrovské dielo nechali vystavať Habsburgovci v rokoch 1715 - 1738 ako strategický vojenský oporný bod pre prípad nebezpečenstva zo strany Osmanskej ríše. Prebudovanie bývalého stredovekého opevnenia na modernú pevnosť so siedmimi bastiónmi zabralo vyše dvadsať rokov. Po dokončení pevnosti nastal ešte rýchlejší rozvoj už tak dosť významného  sedmohradského mesta.

V súčasnosti v areáli bývalej citadely možno nájsť množstvo kultúrnych pamiatok. Je vidieť, že o areál pevnosti aj o stavby je náležite postarané - areál je čistý, budovy zrekonštrované (alebo sa postupne rekonštruujú), po celom priestranstve sú rozmiestnené kovové sochy osôb v dobovom oblečení, ktoré dotvárajú príjemnú atmosféru. Musím sa ale priznať, že čo mňa najviac dostalo, bola úroveň WC - podzemné WC síce za poplatok, ale také veľké, nové a čisté WCka som ešte nevidel asi ani v Nemecku alebo Rakúsku... A to Slováci pokladajú Rumunov len za špinavých bordelárov. Ďalším plusom, a to sa budem opakovať, sú ceny. Na každom kroku Vás láka pečené mäsko, pirôžky, nugáty, palacinky, zmrzlina s neuveriteľnými príchuťami... A keď snáď polmetrový trdelník* stojí 10 LEI, čo je v prepočte okolo 2,50 EUR, len veľmi ťažko sa viete ovládať. Nakoniec miniete pomerne dosť, ale dostanete 3-krát toľko jedla, koľko by ste za rovnakú cenu dostali na Slovensku. A s plným žalúdkom sa predsa lepšie spoznáva cudzí svet (samozrejme, ak to nepreženiete s tureckým medom - ak áno, potom musíte dve hodiny ležať na trávniku a horekovať).
(*trdelník - áno, ten koláč naozaj vyzeral ako jedinečný a originálny skalický trdelník, ono to aj bol trdelník, po maďarsky sa však volá Kürtőskalács a je to tradičný koláč z územia Sikulska, teda jedného z historických území Sedmohradska)

 

Treba podotknúť, že nie všetky budovy, resp. priestory je možné navštíviť zadarmo, ale pri rumunských cenách vstupného je to zanedbateľná položka pre peňaženku. 

My sme sa rozhodli najprv si posedieť chvíľku na trávniku medzi dvomi katedrálami - staručkou rímskokatolickou Katedrálou sv. Michala a pravoslávnou Korunovačnou katedrálou. Príjemnú pohodovú atmosféru v slnečný deň dotváral spev znejúci z priestorov pravoslávneho komplexu.
Načerpali sme pozitívnu energiu a vybrali sa popozerať rímskokatolícku katedrálu. Na naše šťastie, bola práve otvorená (čo nebýva stále), tak sme si mohli vychutnať aj interiér tohto starého románsko-gotického chrámu. Hoci je katedrála arcibiskupským chrámom, interiéru dominuje iba jednoduchá kamenná výzdoba chrámu (ktorá mi trošku pripomínala kulisy katedrály zo seriálu Piliere zeme, aj keď v konečnom dôsledku vôbec nie je podobná).

Pravoslávny komplex v susedstve rímskokatolíckej katedrály je naozaj prekrásny. Navyše, pre Rumunov je ortodoxná katedrála symbolom zjednotenia Rumunska, keďže 1. decembra 1918 tu bolo zjednotené územie Rumunska s územím Sedmohradska, ktoré predtým patrilo Rakúsko-Uhorsku. Už v roku 1921 na tomto mieste boli položené prvé základy katedrály, ktorá bola dokončená a posvätená v roku 1922. Následne sa tu v októbri 1922 konala slávnostná korunovácia rumunského kráľa Ferdinanda I. ako prvého panovníka zjednoteného Rumunska. Katedrála je však symbolom aj iného zjednotenia, nie však tak radostného - v roku 1948 tu boli predstavitelia rumunskej gréckokatolíckej cirkvi nútení podpísať zlúčenie s pravoslávnou cirkvou (po tomto "dobrovoľnom zlúčení" zanikla gréckokatolícka cirkev). My sme sa do katedrály nedostali - práve tam mal sobáš nejaký nóbl párik. Škoda.

Po prejdení väčšej časti areálu pevnosti sme sa rozhodli utratiť nekresťanské peniaze (rozumej asi 50 LEI/12 EUR) a dopriať si na "koštovku" z dobrôt, ktorými rumunskí predajcovia dráždili chute vyhladnutých slovenských cestovateľov. S naplneným žalúdkom sme vyrazili smerom k ďalšiemu mestu na zozname - Sibiu. Ale najprv bolo treba nájsť autobusovú stanicu, čo sa zdalo byť ťažkým orieškom. ľudia, ktorých sme stretli, nehovorili anglicky...až nám pomohla Cigánka v stredných rokoch, ktorá hovorila anglicky lepšie ako my dvaja dokopy :) Vysvetlila nám cestu a tak nás zachránila od blúdenia po meste. Bus sme stihli, a keďže bol tak plný, že ľudia sedeli v uličke a na schodoch pri zadných dverách, prišiel za nami šofér busu, že my si sadneme na miesta pre náhradného vodiča. Radostné prekvapenia čakajú na cestovateľa v Rumunsku na každom kroku! (pokračovanie v ďalšom článku)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?