Revište a (takmer) Šášov

Autor: Martin Kyseľ | 7.5.2015 o 18:10 | Karma článku: 6,22 | Prečítané:  848x

V krásne slnečné sobotné ráno sme sa s priateľkou rozhodli, že si spravíme spontánny výlet. Rozhodli sme sa navštíviť nie príliš vzdialené zrúcaniny hradov Revište a Šášov.

Vyzbrojení toastami, čokoládou a termoskou s teplým čajom sme nasadli na prvý vlak idúci z Banskej Bystrice smerom na Žiar nad Hronom a už cca po 40 minútach sme boli v Žiari, kde sme museli prestúpiť na autobus do Žarnovice. Žiaľ, v Žiari toho historického, resp. inak zaujímavého na obdivovanie veľa nie je, a tak sme museli hodinu, ktorú sme mali k dispozícii na prestup, stráviť sedením na autobusovej stanici. Nakoniec sme tento čas vyplnili raňajkami a debatou o osude historických pamiatkach na Slovensku. Prišiel autobus a po 20 minútach sme vystúpili na zastávke Revištské podhradie. Ak sa niekedy rozhodnete absolvovať výlet na tento hrad, je dobré dopredu si zistiť, koľko je zastávka vzdialená od cieľa Vašej cesty. My sme to neurobili (logicky, veď spontánny výlet, tak načo), preto sme ostali dosť zaskočení, keď sme vystúpili na zastávke na diaľničnom nadjazde, odkiaľ to k hradu bolo minimálne kilometer a pol. A to nerátam cestu z podhradia do kopca na hrad... Pamätal som si fotku, na ktorej bol odfotený hrad Revište v popredí s veľkou vodnou plochou (občas zabíjam dlhú chvíľku prezerením fotiek hradov na najznámejšom vyhľadávači). Rozhodol som sa teda, že nájdeme túto vodnú plochu a popri nej prídeme k hradu. Naozaj, po chvíľke chôdze sme toto "jazero" našli. Šlo síce len o rybník, no s hradom v pozadí tvoril rybník celkom pekné prírodné zákutie vhodné na maľbu krajinky. Vybrali sme sa po pravom brehu jazera, čo sa ukázalo ako chyba. Nedošli sme ešte ani do polovice, a chodníček sa stratil, resp. skončil v kroví. Môj orientačný zmysel zlyhal, a to sa mi stáva len vo výnimočných prípadoch. Predierať cez kríky sme sa nechceli, a tak sme sa rozhodli, že preskočíme potok tečúci popri rybníku a zvyšok cesty prejdeme po susednom poli. To tiež nebol najlepší nápad, keďže bolo poorané a hrboľaté, ale nakoniec sme konečne dorazili k domom v podhradí.

 Dali sme si teplý čaj na zahriatie (musím priznať, ja som ho nechcel brať, ale Zuzka ma presvedčila, že ak sa ochladí, tak nás trochu zohreje, a zas mala pravdu...) a dojedli zvyšok porcie na raňajky. V podhradí ma prekvapila veľká informačná tabuľa o hrade s priľahlým panstvom. To pri ruinách nie je častý jav. Rýchlo sme si prečítali o histórii a svižným krokom sa pobrali po ceste vedúcej hradu.

Ak sa Vám pri návšteve pošťastí tak ako nám, môžete v lesíku na úpätí hradného vrchu stretnúť lesnú zver. Cestou na hrad sme míňali informačné tabuľky o histórii hradu a jeho pánoch. Pozitívom bolo, že okrem slovenčiny boli aj v angličtine a nemčine, niektoré však boli preložené vyslovene zvláštne až komicky.


 

Do hradu sme vstúpili cez zachovanú ruinu brány a prekvapil nás počet návštevníkov. Ja som očakával nás dvoch a maximálne ešte dvoch ľudí, ale okrem nás sme v areáli hradu stretli ďalšie tri rodiny. Hoci bol voľný deň, milo ma to prekvapilo. Na zrúcaninu a na slovenské pomery bol hrad v dosť dobrom stave. Podľa lešenia a stavebných zariadení to vyzerá tak, že sa v oprave múrov bude pokračovať aj v blízkej budúcnosti, čo by bolo naozaj skvelé.

 

Hradný areál tvorí dolné nádvorie, z ktorého sa zachovala len časť brány a hradné múry. Do bývalej obytnej časti hradu sa vchádza po schodíkoch cez vchod v okrúhlej bašte. I keď je bašta zachovaná len čiastočne, dajú sa tušiť jej niekdajšie rozmery. Ďalších pár krokov a človek sa ocitne na najvyššom mieste hradu, odkiaľ je vidieť panorámu širokého okolia. Niekdajší majitelia hradu museli mať zo spálne pri zobúdzaní perfektný výhľad. Pohybovať sa v týchto priestoroch je však pomerne nebezpečné, ak sa človeku šmykne noha, môže sa poľahky ocitnúť buď v kríkoch pod hradom, alebo v hradnej cisterne na vodu.

 

 

Po obhliadke hradu zvnútra sme sa vrátili pred bránu a po strmom chodníčku vyšli na vrch kopca z vonkajšej strany a pozreli si hrad aj z tejto strany.

Keďže sme mali v pláne návštevu ešte jedného hradu, museli sme sa ponáhľať na autobus. Na zastávku sme už ale šli radšej po ceste. Autobus síce meškal 15 minút, ale nakoniec sme sa dočkali. V Žiari sme opäť prestúpili na vlak a po 5 minútach vystúpili v Šášovskom podhradí. Prešli sme kúsok po ceste, a keďže sa nám zdalo, že neďaleká poľná cesta nás zavedie priamo k hradu, odbočili sme na ňu. A to bol druhý omyl  v ten deň. Cesta síce smerovala priamo k hradu, no nedošlo nám, že na jej konci nebude most... Obzreli sme sa a najbližší most vyzeral byť vzdialený minimálne kilometer, a keď sme si v hlave spočítali, že odtiaľ je to ešte skoro dva kilometre na hrad, zistili sme, že je takmer nemožné, aby sme za tú hodinu a pol, čo nám ostávala do posledného spoja, stihli cestu tam aj späť a ešte si aj pozrieť hrad. Tak sme sa vrátili na vlakovú stanicu (rozumej plechovú búdu), sadli sme si na trávu a hodinu sa rozprávali, kým konečne neprišiel vlak.

 

Hoci nám výlet nevyšiel podľa predstáv, zhodnotili sme ho ako vydarený. Videli sme peknú zrúcaninu s výhľadom na celé okolie, turistikou sme spravili niečo pre svoje telá, a navyše nás potešil fakt, že nie sme na Slovensku jediní, ktorí sa v čase voľna štverajú na ruiny hradov a zámkov.

Preto ak budete mať kúsok voľného času, chuť spoznať niečo nové, alebo len si oddýchnuť v prírode, navštívte niektorú z neďalekých zrúcanín. Odmenou Vám bude pekný výhľad, pokoj, ktorý z týchto miest vyžaruje a pocit, že ste urobili niečo pre svoju kondíciu ;)  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?