Spoznávanie Nemecka - Horúci deň v Kolíne I.

Autor: Martin Kyseľ | 26.3.2015 o 12:00 | Karma článku: 2,59 | Prečítané:  561x

Cesta do Kolína nad Rýnom nám z nášho "domovského" mestečka Mühlhausen mala trvať niečo vyše 6 hodín. Keďže sme z predchádzajúceho cestovania regionálnymi vlakmi mali len pozitívne dojmy, z dĺžky cestovania sme nemali strach a ani patričný rešpekt. A to sa nám vypomstilo. Cesta z poslednej prestupnej stanice Paderborn do Kolína bola jednoducho pekelná. Vonku bolo horúco ako na rovníku, klíma nefungovala, na oknách neboli závesy, vo vlaku sa tlačilo neskutočne veľa spotených ľudí... Po 2 hodinách v "pekelnom" vozni bez prísunu kyslíka a spotení ako zo sauny sme konečne vystúpili na kolínskej železničnej stanici, ktorá nebola až taká obrovská, ako som si predstavoval. Obrovská bola katedrála, pred ktorou sa turista ocitne, hneď ako vyjde zo stanice.

Kolínsky dóm, celým názvom Katedrála sv. Petra, je jednou z najväčších a najvyšších katedrál na svete. Katedrálu začali stavať už v roku 1248, jej dokončenie však zabralo neuveriteľných 6 storočí. Na mieste terajšej katedrály stál kedysi iný dóm, no v roku 1164 priviezli do Kolína relikvie - ostatky Troch kráľov ako dar od cisára Fridricha Barbarossu kolínskemu arcibiskupstvu, a začalo sa hovoriť o stavbe honosnej katedrály, v ktorej by tieto ostatky našli dôstojné miesto na odpočinok. Netreba však zabúdať na fakt, že za vlády cisára Fridricha Barbarossu malo kolínske arcibiskupstvo významné postavenie, a stavba tak obrovskej katedrály by jeho moc len upevnila a zvýraznila. Za vzor si stavitelia vybrali katedrálu Notre-Dame v Paríži. Do začiatku 16. storočia stavba napredovala pomerne rýchlo, keď bol dokončený chór, a južná veža už v roku 1337 siahala do výšky 59 metrov. Po roku 1510 však stavebné práce začali utíchať, až sa v roku 1528 zastavili. Kto hádal, že kvôli finančným problémom, ten má sto bodov. Po reformácii sa veľká časť obyvateľstva pôvodne rímskokatolíckeho rozhodla prestúpiť na protestantskú vieru, čo znamenalo logicky aj zníženie príjmov za odpustky a milodary. A taká obrovská stavba požierala každý rok kvantum peňazí. V rokoch 1744 až 1770 boli na katedrále vykonané barokové úpravy, ktoré sú však dnes vzhľadom ku gotickej monumentálnej výzdobe dómu z môjho pohľadu zanedbateľné.
Počas obdobia napoleonských vojen bol dóm značne poškodený francúzskymi vojskami, ktoré si v priestoroch dómu zriadili sklad a miesto pre ustajnenie koní. Predstaveným arcibiskupstva sa však podarilo zachrániť viacero z pokladov, ktoré sa v katedrále nachádzali, predovšetkým vzácnu zlatú schránku s pozostatkami Troch kráľov, ktorá sa do dómu vrátila v roku 1804.
So stavebnou činnosťou na dóme sa začalo opäť v polovici 19. storočia, v čase, keď sa rozmáhali národné snahy nemeckého ľudu. Práve dokončenie Kolínskej katedrály sa malo stať akýmsi symbolom  zjednotenia Nemcov.

Najprv sme sa rozhodli pozrieť si Klenotnicu dómu, v ktorej sa nachádzajú najhodnotnejšie poklady a cennosti z histórie katedrály. Možno tu vidieť napr. prekrásnu zlatú schránku ostatkov Troch kráľov, zlaté rúcha arcibiskupov, biskupské palice atď. Cirkev, ktorá hlásala (a ešte stále hlása) život v skromnosti a bez zbytočných pozemských majetkov, si rozhodne zo svojho kázanie veľa nevzala... Ako sa vraví: "Vodu káže, víno pije". Žiaľ, vraj z bezpečnostných dôvodov, bolo v týchto priestoroch zakázané fotiť, takže obraz klenotov ostane len v našich spomienkach.

Keď sme vyšli z Klenotnice, vstúpili sme do interiéru katedrály. Vstup je zadarmo, čo určite každého poteší. Vnútro katedrály je naozaj obrovské, ak sa nemýlim, tak najvyššia prostredná loď je vysoká až 27 metrov, čím sa radí na druhé miesto v Európe. Človek sa musí pripraviť nato, že vo vnútri tohto obrovského chrámu nenájde ticho a kľud na rozjímanie. Priestor je doslova preplnený turistami, a ich zvučná vrava sa rozlieha po celom chráme. Katedrála má dva organy. Výzdobu okien kedysi tvorili nádherné vitráže, tie však boli cez druhú svetovú vojnu kompletne zničené, a tak boli nahradené novými. Niektoré vitráže pôsobia doslova digitálne. Okrem toho nás ohromili mohutné piliere, ktoré podopierali klenbu chrámu. Pri pohľade na ne som si spomenul na seriál Piliere zeme.

Keď sme vyšli z katedrály hlavným vchodom, ocitli sme sa pred vežami katedrály. Tesne pod vežami si ani neuvedomíte ich výšku, no ako sme sa postupne vzďaľovali, veže mi pripadali stále vyšiie a ohromnejšie. Pred katedrálou sa nachádzajú pozostatky bývalej rímskej budovy, a tiež replika tzv. "fialy", ozdoby zo špičky veže v mierke 1:1. Až vtedy, keď sa človek postaví k tejto "ozdôbke", si uvedomí skutočne gigantické rozmery oboch veží katedrály, a vlastne aj celého chrámu.

Na bočnej strane katedrály je veľké štvorcové námestie, na ktorom sa nachádza múzeum zamerané na históriu Kolína, predovšetkým na obdobie Rimanov a ich vplyvu na vývoj mesta. Okrem toho je to aj ideálne miesto na fotku pred dómom, pretože odtiaľto sa do záberu okrem Vás zmestí výnimočne i celá katedrála ;)

Po chvíľke oddychu, keď sme sa najedli a nakúpili suveníry, sme si trúfli aj na výstup na vyše 157 metrov vysokú vežu. Za sebou som mal síce už viacero výstupov na veže kostolov, ale musím povedať, že tento bol veru najdlhší. Človek ide... a ide... a ide...ale nakoniec sme sa predsa len vyštverali na vrchol. A ten výhľad stál zato. Na jednej strane sme videli románsky kostol Sv. Ondreja (St. Andreas), pri rieke zas veľký románsky kostol Sv. Martina. Pod katedrálou sa trúsili ľudia, z tejto výšky však vyzerali len ako malé mravčeky.

Ďalším miestom, ktoré sme chceli navštíviť v Kolíne, bola miestna radnica. Pozreli sme si plánik mesta a vydali sa približne tým smerom, kde by mal ležať objekt nášho záujmu. Podarilo sa nám trochu zablúdiť, no po chvíľke sme vyšli na priestranstvo pred radnicou. Na našu škodu, radnica bola ohradená prenosným plotom, a tak sme si mohli vychutnať len takýto obmedzený výhľad. Najzaujímavejším faktom o radnici je jej vek, keďže je považovaná za najstaršiu dodnes zachovanú radnicu Nemecka. Z môjho pohľadu určite za zmienku stála aj po umeleckej stránke, keď bola zdobená roznými stavebnými ornamentmi, hlavne jej veža pôsobí honosne.

Keďže pri radnici sme sa nezdržali príliš dlho, rozhodli sme sa ísť sa pozrieť k najväčšiemu a najznámejšiemu kostolu z románskeho obdobia, ku Kostolu Sv. Martina (Groß St. Martin) . V Kolíne sa okrem neho nachádza ešte ďalších 11 románskych kostolov, avšak kostol Sv. Martina je určite najznámejší.

Základy Kostola Sv. Martina boli položené už niekoľko rokov po narodení Krista. Samozrejme, vtedy tu ešte nestála cirkevná budova, ale budovy slúžiace pre šport a relax rímskych vojakov, keďže v tom čase bol Kolín významným provinčným mestom. Začiatok stavby románskej baziliky sa datuje do 12. storočia, po dokončení dlhé stáročia slúžila bazilika ako kostol pri kláštore benediktínov. Od 19. storočia, po období sekularizácie, slúžila bazilika ako farský kostol. Počas náletov spojeneckých letcov v druhej svetovej vojne bol kostol takmer úplne zničený, jeho kompletnú rekonštrukciu dokončili až v roku 1985.
Kostol je zaujímavý aj svojim pôdorysom v tvare štvorlístka, a mohutnou štvorcovou vežou s malými vežičkami na rohoch. Vnútro kostola na mňa pôsobilo chladne a skromne, tak, ako si predstavujem kostoly, ktoré by mali slúžiť šíreniu duchovenstva, a nie na prezentáciu bohatstva a moci cirkvi.

Poslednými dvoma bodmi, ktoré sme mali na našom zozname, bola ochutnávka známeho kolínskeho piva Kölsch a večerná show Kolínske svetlá.

Pri príprave plánu výletu som si našiel zoznam podnikov, ktoré majú vraj dobré meno a ponúkajú pivo Kölsch varené podľa tradičnej tajnej receptúry. V roku 1985 miestne pivovary uzavreli tzv. Kölsche Konvention, ktorá stanovila nároky na výrobu tohto piva a zakázala jeho výrobu mimo Kolína.
Typickou črtou tohto piva je jeho ľahkosť a svetlosť. Zaujímavosťou je, že sa čapuje len do 2 dcl sklenených pohárov, zvaných Stange. My sme sa rozhodli sadnúť si na terasu podniku Gaffel am Dom, hneď vedľa katedrály. Trvalo hodnú chvíľu, kým sme sa dočkali, a poviem pravdu, boli sme sklamaný. Zhrnul by som charakteristiku tohto piva ako "veľa kriku pre nič". Bolo ho málo, bolo nevýrazné, a hlavne bolo drahé (3,80 za 2 dcl ?!).

Keďže sme mali do večernej show ešte dosť času, prešli sme sa uličkami v okolí katedrály, po nábreží a nakoniec sme sa prešli ešte raz okolo katedrály, no tentoraz pomalšie, aby sme si lepšie mohli vychutnať detaily. Treba uznať, že celá katedrála, tak ako zvnútra, tak aj zvonku, je jedno majstrovské dielo a dokonalá ukážka zručností gotických majstrov staviteľov (a aj reštaurátorov, ktorí každodenne opravujú rôzne časti katedrály, poznačené časom a počasím). Gotické oblúky, chrliče, fialy, ozdoby, vstupné portály s tympanónmi...Naozaj nádherná práca, na ktorú sme sa ani po celom dni nemohli vynadívať.

 

(pokračovanie v časti II.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?