Zo zvolenskej autobusovej stanice je to k pancierovému vlaku len kúsok. Prechádzam krížom cez Višňovského park a o malú chvíľku už stojím na začiatku priestranstva, odkiaľ sa návštevníkovi naskytne jeden z najkrajších pohľadov, aké mesto Zvolen ponúka. Výhľad na pancierový vlak dotvára v pozadí silueta Zvolenského zámku.
Pancierový vlak Hurban bol jedným z troch pancierových vlakov, ktoré bojovali počas SNP. Myšlienka na vytvorenie pancierových vlakov prišla krátko po vypuknutí SNP. keď povstalecké vojská pociťovali nedostatok ťažkej techniky. V tom čase povstalci disponovali len desiatkou tankov a niekoľkými stíhačmi tankov a delami, čo proti kvalitne vyzbrojenej nemeckej armáde bolo zúfalo málo. S týmto handicapom bolo priam nemožné čeliť nepriateľovi. Velenie povstalcov sa preto rozhodlo vytvoriť opancierované vlakové súpravy, ktoré by čiastočne pomohli preklenúť deficit ťažkej bojovej techniky. Vlaky mali operovať v priestore stredného Slovenska, v ktorom bola pomerne kvalitná sieť železníc, dostatok tunelov a údolí, poskytujúcich vlakom vhodné podmienky pre boj aj obranu. Do výroby pancierových vlakov sa pustili zamestnanci zvolenských Železničných dielní pod vedením Ing. Huga Weinbergera. Napriek nedostatočným odborným znalostiam bol prvý pancierový vlak Štefánik zhotovený vo veľmi krátkom čase, za neuveriteľných 14 dní.
Pancierový vlak Hurban bol vyrobený ako druhý v poradí. Rovnako ako vlak Štefánik, aj Hurban bol opancierovaný len obyčajným kotlovým plechom, ktorý sa používal pri opravách poškodených železničných vozňov. Rozdiel medzi týmito dvomi vlakmi bol však vo výzbroji. Palebná sila vlaku Hurban bola väčšia, disponoval poľnou húfnicou kalibru 100 mm v delovom vozni, tromi delami kalibru 37 mm v tankových vozňoch a desiatimi ťažkými guľometmi. Vlak bol tiež vybavený telefonickým vedením, spájajúcim jednotlivé vozne, a tiež elektrickým osvetlením. Posádku vlaku tvorilo 70, resp. 75 mužov. Pancierovému vlaku velil kpt. Martin Ďuriš-Rúbanský, jeho zástupcom bol npor. Dominik Miartus a rušňovodič Pavol Maťaš.
Samotný pancierový vlak Hurban tvorili dve skupiny vozňov, a to bojová a tylová. Tieto dve skupiny počas boja operovali oddelene od seba. Tylová skupina pozostávala z neopancierovaných vozňov, ktoré zabezpečovali zásobovanie a ubytovanie pre mužstvo, a preto počas bojovej akcie nezasahovala do bojov, ale ostávala v najbližšej železničnej stanici. Tvoril ju ubytovací vozeň veliteľa, tri ubytovacie vozne pre posádku, kuchynský vozeň so skladom potravín a muničný vozeň.
Bojová skupina pozostávala z opancierovaných vozňov, ktoré boli počas akcie radené prevažne v nasledovnom poradí - na čele bol tykadlový (predsunutý) vozeň s vrecami s pieskom a s náhradnými koľajnicami a materiálom, ktorý slúžil ako prieskumný vozeň. V prípade podmínovanej trate pri výbuchu neboli hlavné vozne poškodené a posádka tiež mohla hneď pracovať na oprave trate. Za predsunutým vozňom nasledoval delový vozeň s húfnicou 100 mm, za ktorým boli radené dva tankové vozne so zabudovaný vežami ľahkého tanku LT-38. Za týmito vozňami nasledovala opancierovaná lokomotíva, opäť tankový vozeň, a na konci vlaku bol zaradený guľometný vozeň s piatimi ťažkými guľometmi. Jednotlivé vozne však mohli byť radené aj inak, čo záviselo od terénu a od úlohy, ktorú mal vlak splniť.
Vlak sa prvýkrát zúčastnil bojov na konci septembra na trati medzi Hronskou Dúbravou a Žiarom nad Hronom. Neskôr, 4. októbra, sa podieľal na odrazení nemeckého útoku pri Čremošnom. Pri tejto akcii bol síce značne poškodený, ale podarilo sa mu zničiť nepriateľské pozorovacie stanovisko a obranné postavenie nemeckého vojska. Poškodený vlak sa presunul do zvolenských dielní, kde ho opravili a zosilnili jeho pancier. Neskôr vlak operoval na trati Červená skala - Banská Bystrica. Do poslednej akcie bol vlak nasadený 23. októbra 1944 pri Heľpe, kde kryl ústup povstaleckých jednotiek. Túto úlohu vlak síce splnil, ale zastaviť ďalší postup v presile útočiaceho nemeckého vojska už bolo nad jeho sily. Preto sa veliteľ rozhodol presunúť vlak do tunela pri obci Harmanec, kde sa vlak stretol s vlakom Masaryk, ktorý sa dostal do rovnakej situácie. V tuneli posádky oboch vlakov znehodnotili "palubné" zbrane (z obavy, aby nepadli do rúk nepriateľom) a prešli na partizánsky spôsob boja.
Pancierový vlak stojaci na voľnom priestranstve Višňovského parku pod Zvolenským zámkom je však len replikou vyrobenou pre potreby filmárov, ktorý v roku 1974 natáčali film o pancierových vlakoch bojujúcich počas povstania (viac o filme http://www.csfd.cz/film/29324-den-ktory-neumrie/). Z troch pancierových vlakov sa dodnes zachovali len dva vozne. Aj to svedčí o krutosti bojov, ktorých sa tieto vlaky a ich posádky zúčastnili. Tankový vozeň je odstavený v priestoroch železničného depa vo Zvolene, guľometný vozeň bol prevezený do parku pred múzeom SNP v Banskej Bystrici.
Na priestranstve pred vlakom sa nachádza kamenná tabuľa stručne informujúca o poslaní a histórii vlaku, ktorá je v dosť zúboženom stave. Písmená z tabule sú opadané a je porastená lišajníkmi, čiže text na nej je zle čitateľný. Na ľavej strane sa nachádza kamenný pamätník s kovovou tabuľou na pamiatku železničiarom, ktorí sa podieľali na zhotovení vlaku.
Celkovo ma prechádzka k vlaku milo prekvapila. Čo si spomínam, v minulosti bol park a aj samotný vlak v dezolátnom stave, v okolí sa s obľubou zdržiavali rôzni spoluobčania, preto nebolo príliš bezpečné potulovať sa tu. Dnes všetko vyzerá byť (aspoň čiastočne) v poriadku, a tak sa pancierový vlak Hurban opäť stáva jednou z turistických atrakcií Zvolena. Do budúcna by som privítal väčšiu informačnú tabuľu (pretože pochybujem, že turisti z Číny, USA, alebo len z blízkeho Francúzska majú nejaký poznatok o SNP) a lavičky v okolí, ale to je len môj subjektívny názor. Každopádne, vlak za malú návštevu určite stojí.
