Malá ochutnávka magického Krakowa

Autor: Martin Kyseľ | 20.1.2015 o 13:44 | (upravené 27.1.2015 o 10:49) Karma článku: 5,93 | Prečítané:  1469x

Krakow. Bývalé korunovačné mesto poľských kráľov. Kultúrno-historický klenot Poľska. Takéto aj iné pomenovania si toto mesto právom zaslúži. Je krásne, majestátne, nie príliš drahé a len na skok zo Slovenska. Aj preto sem Slováci prúdia v stále väčších a väčších počtoch. Ja sám som cestu do tohto poľského veľkomesta v minulosti plánoval veľakrát, avšak kvôli rôznym okolnostiam som sa sem dostal až v decembri 2014.

Zobúdzam sa o pol piatej ráno, rozospatými očami pozerám na priateľku, ktorá je už oblečená a chystá veci potrebné na zájazd. Je 6.12., v topánkach si nachádzame drobné sladkosti. O chvíľku vyrážame z domu. Čaká nás vyše tojhodinová cesta do Krakowa. Mikulášsky termín zájazdu nám vyhovuje, aspoň zažijeme aj predvianočnú atmosféru tohto krásneho mesta.

Mesto na rieke Visle bolo založené ako obranný bod niekedy okolo roku 900. Od roku 1320 sa stalo hlavným a korunovačným mestom Poľska, ktorým bolo až do roku 1596. Najväčší rozkvet zažil Krakow v 14. až 16. storočí, kedy sa mesto stalo členom hanzového spolku. Od 17. storočia nastal jeho úpadok, ktorý trval až do ukončenia druhej svetovej vojny. Po roku 1945 však mesto opäť začalo vzkvetať, hlavne po priemyselnej a kultúrnej stránke.
Do Krakowa sme dorazili okolo štvrť na desať a autobus nás vyložil na zbernom parkovisku pri rieke Visle pod hradom Wawel.

Po základných organizačných pokynoch sme sa vydali na pochod k hradnému návršiu. Na chodníku pod ním sa nachádza akýsi „chodník slávnych“, kde majú svoju hviezdu kráľ popu Michael Jackson, alebo Celine Dion. Po pár metroch chôdze po chodníku prichádzame k bronzovej soche draka, nachádzajúcej sa pri vstupe do jaskyne s príznačným menom - Dračia jama. K soche, ktorá sem-tam z tlamy vychŕli oheň, sa viaže k legende o drakovi, ktorý tyranizoval mesto. Keď si drak vypýtal princeznú, aby ju zožral, vymyslel kráľovič Krak lesť – vzal ovcu, nasypal do jej vlny síru, drak ju zožral a tak mu vyschlo v krku, že hltavo začal piť vodu z Visly, až ho roztrhlo. No kto by takejto rozprávočke neuveril :)

Počiatky hradu Wawel siahajú do 11. storočia, keď tu bola postavená prvá kamenná katedrála obohnaná obranným múrom. Za vlády Kazimíra III. Veľkého sa začalo s výstavbou mohutného gotického hradu, ktorý tvorí základ hradu až dodnes. Za vlády dynastie Jagellovcov došlo k mnohým prestavbám, prevažne v renesančnom štýle. V tom čase hrad zažíval svoj najväčší rozmach. V roku 1595 hrad vyhorel. K výraznejšiemu úpadku významu Wawelskému hradu došlo po prenesení kráľovského sídla v roku 1609 do Varšavy. Hrad sa využíval už len ako pevnosť, ktorá bola niekoľkokrát vyplienená cudzími vojskami, napr. Švédmi. V roku 1905, keď Krakow patril Rakúsku, cisár František Jozef I. zrušil vojenskú posádku na hrade, a ten sa začal opravovať ako historická a kultúrna pamiatka. Počas druhej svetovej vojny tu mal svoje sídlo Hans Frank, nacistický pohlavár, ktorý stál počas okupácie Poľska na čele Generálneho gouvermentu, a ktorý sa podieľal na systematickom a beštiálnom vyvražďovaní miliónov Židov a Poliakov. Od skončení vojny sa hrad  využíva už len ako múzeum.
 

Do hradu vchádzame od vysokej Senátorskej bašty cez Bernardínsku bránu, za ktorou je vidieť mohutnú Sandomiersku baštu. Musím priznať, hrad zatiaľ spĺňa moje predstavy o tom, ako bude vyzerať poľské kráľovské sídlo. Očakával som mohutné tehlové opevnenie, čo sa mi do bodky potvrdilo.

Hoci je 10 hodín ráno a vonku teplota klesla pod nulu, na hrad začínajú spolu s nami vchádzať početné skupinky turistov. Na moje počudovanie nevidím žiadnych ázijských turistov, asi im mráz v ovzduší nebol po chuti.

Popri Zlodejskej bašte vchádzame na voľné priestranstvo, pred nami sa nachádza Wawelská katedrála a ostatné hradné budovy. Zastaneme pri základoch kostola sv. Juraja, pri ktorom sa nachádza kovový minimodel hradného komplexu. Urobíme pár fotiek a pokračujeme v individuálnej prehliadke. Inovať na kríkoch a stromoch krásne dotvára predvianočnú atmosféru, veď u nás po mraze ani slychu.

Prichádzame k Wawelskej katedrále, pred ktorou sa nachádza nová socha Jána Pavla II. Katedrála, celým názvom Katedrálna bazilika sv. Stanislava a sv. Václava, je považovaná za najvýznamnejší poľský chrám, ktorý odzrkadľuje dejiny a rolu cirkvi v histórii Poľska. Pred katedrálou sa na tomto mieste nachádzala najprv katedrála sv. Wenzela, ktorá bola zničená pri útoku českého kniežaťa Břetislava v roku 1038. Neskôr tu stála trojloďová románska katedrála s hrobom martýra sv. Štefana, ktorá však v roku 1305 zhorela. Krátko nato sa začalo so stavbou gotickej katedrály, ktorá po roku 1609, keď bol Krakow ustanovený za hlavné mesto Poľska, slúžila aj ako miesto korunovácie budúcich kráľov a dvorný chrám, v ktorom boli pochovávaní členovia kráľovskej rodiny. Postupom času boli ku katedrále dostavané viaceré kaplnky, napr. Žigmundova kaplnka alebo kaplnka dynastie Vasa. Vo vnútri katedrály sa nachádza napr. známy oltár sv. Stanislava, ku ktorému poľskí králi po výpravách smerovali poďakovať sa za víťazstvo a prinášali vojnovú korisť. Tiež nemožno opomenúť strieborný sarkofág sv. Hedvigy, patrónke zjednotenej Európy, ktorej v poľskej histórii patrí osobitné miesto ako šíriteľke vedy, kultúry, vzdelania a kresťanstva. Pri jej sarkofágu si možno všimnúť napríklad kráľovské symboly, žezlo a jablko, vyrobené len z dreva. Cennosti a šperky, ktoré mala, údajne predala, aby mohla poskytnúť financie pre založenie Jagellovskej univerzity. Vzadu v katedrále sa nachádza veľký čierny kríž, pri ktorom sa Hedviga modlievala, a podľa legendy k nej z tohto kríža prehovoril Ježiš.

Katedrála má 3 veže – najnižšiu Vežu strieborných zvonov, v ktorej sa nachádza napr. zvon Ján Pavol II.,  vyššiu Hodinovú vežu s ciferníkom, a Žigmundovu vežu, na ktorú sme sa rozhodli vystúpiť, a v ktorej sa nachádza známy zvon Žigmund, najväčší poľský zvon vážiaci cca 12 ton, ktorý zvoní len pri výnimočných celonárodných udalostiach. Dotknúť sa tohto zvonu vraj prináša šťastie. K zvonu a na vrch veže sa ide úzkymi schodiskami a treba zdolať aj niekoľko tesných prielezov či skôr škár, takže treba byť opatrný. My sme to ale riskli. Pri každom zvone, ktorý sa objavil, sme si mysleli, že už tento musí byť ten povestný vychválený Žigmund. Keď sme ho napokon našli, dotkli sme sa ho pre istotu viackrát. Chápete, ak by bol prvý pokus neúspešný. Je pravda, že je to obrovský zvon, ale mňa príliš neohúril... Proste  veľký zvon.

Pri výstupe z katedrály sme si všimli kosti z nosorožca, veľryby a mamuta, zavesené tesne nad vstupnou bránou, ktoré majú chrániť katedrálu od zla. Zaujímavé, že sa veriaci a predstavení cirkvi spoliehali na ochranu v podobe amuletov - kostí. Nemala by byť pod ochranou Boha?

 

Po zbežnej prehliadke hradného komplexu, nakoľko sme nemali viac času, sme sa vybrali do historického centra. Prešli sme popri bráne Herbowej a za necelých 5 minút sme sa ocitli na malom námestíčku pred barokovým kostolom sv. Petra a Pavla, ktorý založil Žigmund III. Vasa pre jezuitský rád. Pred kostolom sa nachádzajú sochy zobrazujúce 12 apoštolov.
 

Kráčame ešte asi 5 minút a zrazu sa ocitáme na rohu slávneho námestia Rynek Glówny, ktoré sa považuje za najväčšie v strednej Európe (nebol by som lokalpatriot, keby som tu nezahlásil, že to naše zvolenské je predsa len väčšie). Pani sprievodkyňa nám povie zopár pokynov, čo kde kedy a ako, a máme „rozchod“. Naše kroky, keďže sme pomerne premrznutí, smerujú k budove tržnice Sukiennice, kde sa plánujeme trošku zohriať. Pri pohľade dovnútra nám je hneď jasné, že dnes to bude tlačenica.
 

Budova tržnice, zvaná Sukiennice, je spoločne s Wawelským hradom a katedrálou, Kostolom Mariackim a radničnou vežou, aspoň teda pre mňa, neodmysliteľým symbolom mesta Krakow. Bola postavená v 13. storočí, pri neskoršej gotickej prestavbe bola prebudovaná na 3-loďovú budovu. Po požiari v roku 1555 bola renesančne prestavaná, a svoj renesančný vzhľad si udržala dodnes. V 19. storočí boli ešte dostavané vonkajšie novogotické arkády. Nad obchodíky, resp. stánky časom pribudli erby poľských miest a cechov. V súčasnosti sa to tam len tak hemží ľuďmi. Viem si predstaviť, že v minulosti to vyzeralo približne rovnako, doplnené o dobové predmety, oblečenie a typické vykrikovanie obchodníkov po zákazníkoch. Prejsť tržnicou nám netrvalo príliš dlho, keďže ponúkaný sortiment sa opakoval – šperky z jantáru a granátu, suveníry, výrobky z kožušiny, a zopár remeselníckych výrobkov, preto sme sa pobrali preskúmať vonkajšie vianočné trhy.

Na vonkajšie trhy sa vchádzalo popri tribúne umiestnenej pri maličkom Kostole sv. Vojtecha. Hoci je tento kostolík malý, o to je hodnotnejší, je to totiž jeden z najstarších kostolov v Poľsku. Vznikol už v 10. storočí, na prelome 17.a 18. storočia bol z románskeho štýlu čiastočne prebudovaný v barokovom duchu.
Popri kostole sme vošli do víru novodobého trhoviska na poľský spôsob – adventné stánky sa v divnej symbióze miešali so stánkami, ktoré ponúkali poľsko-ázijské oblečenié, krowky a cukrovinky, mliečne špecialiy, a nakoniec jantár. My sme si však chceli vychutnať horúce vínko, a tak sme zamierili k drevenému sudu s nápisom „Grzaniec Galicyjski“. Aby bolo jasné, víno sa smie na vianočných trhoch v Krakowe predávať iba v takomto type stánkov. Je to tradícia, i keď to slovo „grzaniec“ ... To musí každému Slovákovi vyvolať úsmev na tvári. Prekvapilo ma, že na výber bol len jeden druh punču, bez rôznych príchutí. Vínko sme si vychutnali pod pamätníkom Adama Mickiewicza, ktorý bol zhotovený k oslave 100-ého narodenia tohto známeho poľského autora.

Oproti miestu, kde sa nachádza pamätník Mickiewicza, a kde sme dopíjali vínko, stojí Mariánsky kostol s dvoma rôznymi vežami. Traduje sa, že veže mali postaviť bratia, stavební majstri, a tak sa každý pustili do výstavby svojej veže a začali súperiť o to, ktorá veža bude krajšia. Brat, ktorý staval dnešnú nižšiu vežu, začal závidieť, že bratovi to ide lepšie a jeho veža je krajšia a vyššia, a tak ho zabil, samozrejme, ako to už v legendách býva, následne zabil aj seba.

Po dopití horúceho moku sme sa vybrali popozerať po stánkoch, čo nezvyčajné ponúkajú. Podarilo sa nám nájsť stánok, kde predávali zaujímavé cukrovinky – hasáky, francúzske kľúče, skrutky, matice..všetko vyrobené z čokolády a v štýle „zahrdzavenej starej veci“. Naozaj krásne, museli sme pár kúskov kúpiť aj domov, i keď cena nebola práve najnižšia.

 

Ako sme sa tak túlali pomedzi stánkami, zaznel z veže Mariánskeho kostola zvuk trúbky. Je to ohlasovanie celej hodiny hajnalom, čiže trubačom. Toto trúbenie sa deje každú celú hodinu (myslím, že v noci nie...), zaujímavé je však tým, že v strede melódie trubač náhle prestane trúbiť. Aby toho nebolo s legendami v Krakowe málo, aj k trúbeniu sa viaže jedna. Hovorí sa, že pri nájazdoch Tatárov sa snažil strážca- trubač zatrúbiť na poplach, ale v polke melódie ho trafil do krku šíp. Druhá verzia zas hovorí, že bol trubač pri trúbení tak opitý, že počs melódie zaspal, resp. odpadol (túto verziu zastávam ja, je pre minulosť a mesto vhodnejšia). Nech je to akokoľvek, trúbenie na štyri strany doznelo a my sme sa uzimení rozhodli ísť niekam na kávu alebo čokoládu. Žiaľ, všetky kaviarne na okolí boli preplnené, tak sme si to zamierili do mekáču. Po hodinke,keď sa už stmievalo, sme šli pozrieť okolie námestia. Prešli sme okolo krásne nasvietenej tržnice, pri ktorej stáli podľa mňa gýčové kočiare , a pri Mariánskom kostole sme zabočili na známu Floriánsku ulicu, ktorá kedysi tvorila tzv. kráľovskú cestu k Wawelu a na ktorej bývala, resp. obchodovala mestská elita. Meštianske domy s gotickými či renesančnými architektonickými prvkami možno na ulici, ktorá dnes funguje ako nákupná pešia zóna, vidieť dodnes. Za povšimnutie stojí napríklad kaviareň Michalikova jaskyňa. Cez ulicu sme sa dostali až k Floriánskej bráne, ktorá ako jediná z brán mestského opevnenia za zachovala dodnes. So svojou výškou cez 30 metrov je viditeľná už zo začiatku Floriánskej ulice.

 

V okolí Floriánskej brány sa nachádza zachovalá časť mestského opevnenia s dvomi nárožnými baštami, trošku nižšími ako veža nad bránou. Pri jednej z nich miestny umelec predával veľmi pekné a umelecky estetické olejomaľby.
 

Pozreli sme si obrazy, samozrejme sme nič nekúpili. Cez bránu sme sa dostali k Barbakanu. Krakowský barbakan je jedným z najzachovalejších objektov opevňovacieho systému v Európe. Táto mohutná stavba s cimburím a pozorovacími vežičkami, výklenkami a strieľňami, ktorých je až neuveriteľných 130, bola postavená na konci 15. storočia. V minulosti bol hradbami spojený s Floriánskou bránou, neskôr však boli hradby zbúrané a dnes stojí osamotene.

Musím priznať, že Floriánska brána s opevnením, vežami a Barbakanom ma nadchli najviac, čo je zrejme spôsobené mojou záľubou vo vojenstve. Po letmej prehliadke sme sa výletným krokom vybrali späť na námestie, aby sme ešte chvíľku nasávali predvianočnú atmosféru tohto poľského mesta. Po návrate na Rynek sme sa ešte pofotili s vianočným stromčekom, a potom sme sa pobrali na miesto stretnutia s ostatnými účastníkmi zájazdu.

 

Miesto stretnutia sme mali pri vysočiznej 70 metrovej Radničnej veži, čo nám celkom vyhovovalo, keďže sme ju zblízka nevideli. Veža ako jediná ostala stáť z budovy pôvodnej radnice, ktorá bola postavená v 14. storočí, ale neskôr bola zbúraná. Pri vstupe do veže sa nachádzajú 2 levy ako strážcovia vstupu a nad vstupným portálom si možno všimnúť erby Krakowa aj Poľska.

Po malej chvíľke prišla naša sprievodkyňa a my sme sa vybrali an cestu domov. Prekvapilo ma, že sa nevraciame cestou, ktorou sme na Rynek prišli. Posledný záber nočného osvetleného Wawelského návršia a už sedím v buse. Ani som sa nenazdal a už som na ceste domov, ten deň preletel pekne rýchlo. No nič, ďalšia návšteva Krakowa bude veru oveľa dlhšia, toto bola len jednohubka na ochutnávku, ...a veru musím uznať, že lákadlo zafungovalo ;)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?