Takmer zabudnutý židovský cintorín vo Zvolenskej Slatine

Autor: Martin Kyseľ | 12.1.2015 o 9:26 | (upravené 26.3.2015 o 11:16) Karma článku: 5,04 | Prečítané:  894x

V dnešnej hektickej dobe častokrát bez povšimnutia prejdeme okolo miest, ktoré by si našu pozornosť zaslúžili, či už kvôli svojmu historickému, architektonickému, alebo inému významu. Jedno z takýchto miest sa nachádza vo Zvolenskej Slatine. Ide o bývalý židovský cintorín, o ktorého existencii v súčasnosti, žiaľ, už vie len veľmi málo ľudí. Preto som sa jedného dňa v dopoludňajších hodinách vybral na toto miesto, preskúmať jeho súčasný stav. Po ceste som sa zastavil ešte pri pamätníku obyvateľom obce, ktorí padli počas SNP.

Kráčam po zasneženom chodníku, pod nohami mi čľapká sneh, je odmäk. Prechádzam popri pamätníku padlým počas SNP, nachádzajúcemu sa v centre obce Zvolenská Slatina. Pamätník tvorí štvorcová betónová platňa o rozmere strany cca 7 metrov, teda aspoň podľa môjho odhadu, ktorá je obložená bielym kameňom. Na platni sa v akomsi polkruhovom poradí nachádzajú tabuľky s menami padlých. Pamätníku dominuje bronzová socha ženy pozerajúcej do diaľav.
 

Snažím sa o čo najlepší záber, čo neunikne pozornosti staršej pani, ktorá sa zastaví a pýta sa, prečo si to fotím, či som novinár. S úsmevom jej odpovedám, že mám od novinára veru ďaleko, a že fotím len preto, že sa zaujímam o málo známe pamiatky, hlavne z čias SNP. Pani ma upozorní, že pamätník nestojí len pre obete druhej svetovej vojny, ale aj pre padlých v prvej svetovej vojne. Na otázku, kedy bol pamätník zhotovený a či sú na pamätníku uvedené mená z oboch vojen, alebo len z druhej svetovej, mi žiaľ nevie odpovedať. Jediným známym tak pre mňa zostava fakt, že autorom sochy Trúchliaca matka je sochár Ján Kulich. 
 


Po chvíľke úcty k padlým sa pohýnam ďalej, prechádzam popri železničnej stanici a cez most. Za mostom pokračujem asi ešte 50 metrov a zastanem pri kamennom múriku, ktorý vyzerá ako vstupná brána. Som na mieste, na historickom židovskom cintoríne.

Nedávno som o tomto zabudnutom mieste čítal v regionálnom časopise, a tak som sa ho rozhodol navštíviť. Opatrne kráčam k bráne, vidím stopy topánok, pravdepodobne dámske. „Asi si bol niekto uctiť pamiatku“ – pomyslím si. Vstúpil som cez priestor „brány“ do cintorína a naskytol sa mi smutný pohľad – pomníky pováľané, ani náznak po návšteve príbuzných...V strede  cintorína sa nachádza rad stromov, akoby zoradených do uličky. Možno by sa zdalo, že aspoň niečo v poriadku, no tieto stromky tu ani nemali byť, boli vraj vysadené náhodou v čase, keď sa už cintorín dávno nepoužíval.
 

Prechádzam pomedzi náhrobné kamene. Môj odhad, že tu bol niekto z pozostalých, sa nepotvrdil – stopy dámskych topánok sú napokon asi stopy nejakého dieťaťa, čo si len skrátilo cestu skokom cez plot a krížom cez cintorín. Snažím sa prečítať nejaké slová na pomníkoch, ktoré stoja alebo nie sú pod snehom. Vedľa seba nachádzam náhrobné kamene s nápismi v hebrejčine, maďarčine, nemčine. V slovenčine ani jeden, čo ma však vôbec neprekvapuje, keďže väčšina pomníkov pochádza buď z 19. storočia, tie mladšie zo začiatku 20. storočia. Na cintoríne tak nie je pochovaná žiadna obeť holokaustu, ako by si mohol niekto myslieť. Z nápisov na náhrobných kameňoch sa dozvedáme len veľmi strohé informácie - meno, rok narodenia a rok úmrtia.
 

Z celého tohto miesta vyžaruje pochmúrna a smutná atmosféra, atmosféra zabudnutia na ľudí, ktorí v tejto dedine a okolí žili. Žiaľ, dnes už asi niet ľudí, ktorí by sa o cintorín postarali, prípadne podali informácie o ľuďoch, odpočívajúcich na tomto mieste.
 

Pomaly odchádzam z cintorína...fakt škoda, že sa pri vstupe nenachádza aspoň malá tabuľka so stručnými informáciami. Takto sa môže stať, že človek prejde okolo bez povšimnutia a cintorín pomaly upadne do zabudnutia. Už teraz je k tomu blízko...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?